Cesta do Albánska: Diel prvý

Rok prešiel a my sme sa ocitli znova na sedadlách našej balkánskej gondoly Peugeota 307 JW s cieľom opäť raz putovať Balkánom, ktorý nám natoľko učaroval. Azda najväčšou neznámou v celej Európe je pre našinca Albánsko a tak sme ho určili za pomyselný cieľ cesty. V hlavách nám hneď prešlo mnoho myšlienok na krásy bosnianskej či čiernohorskej prírody, o ktorých sme mnoho počuli. Opäť sme počas roka riešili trasy, nocľahy, ale najmä ponúknuté možnosti spoznávania ďalších kútov našej čarovnej Európy.

Nákup maďarskej diaľničnej známky, Komárom. Vyrážame!

Už vlastne tradične sme sa zastavili pri soche Cyrila a Metoda v Komárne odkiaľ sme nabrali jasný smer – diaľnica M6 vedúca od Budapešti k chorvátskym hraniciam. Cesta diaľnicou nám ponúkla nádherné skoré ráno a výbornú atmosféru. Ani sme si neuvedomili a boli sme v Chorvátsku – presnejšie v regióne Slavónsko, ktoré bolo pred necelým štvrťstoročím svedkom hrôz, ktoré v Európe od čias druhej svetovej vojne nemali obdobu podobne ako celá Bosna a chorvátska Dalmácia. Hovorím o juhoslovanskej občianskej vojne. Vojna bola väčšinou vedená medzi silovými zložkami národov Juhoslávie, ktoré sa chceli osamostatniť a jej ľudovou armádou, brániacou celistvosť republiky. Keďže napríklad Srbov bolo okolo 2,5 milióna za hranicami ich krajiny v rámci Juhoslávie. Jej tragické dôsledky v tomto regióne sme si uctili návštevou chorvátskeho vojenského cintorína s pôsobivým múzeom.

Vojenský cintorín obrancov mesta Vukovar

Pôsobivý spomienkový dom obetiam masakry chorvátskych občanov, Ovčara

Cesta pokračovala do Bosny a Hercegoviny. Prechod cez hranice bol bezproblémový ako aj prvých 100km. Neskôr sa nám zdala cesta nesmierne dlhá a Sarajevo, i keď len pár desiatok kilometrov sa nie a nie zjaviť. Množstvo áut, úzke kľukaté cesty nás unavili.

Pohľad na Sarajevo – príchod do mesta

Sarajevo, počtom obyvateľov skoro ako Bratislava avšak poznačené dlhou okupáciou a bombardovaním počas vojny v 90tych rokoch sa nám otvorilo spoza kopca odkiaľ sa vynoril krásny pohľad na toto mesto v úzkej a dlhej doline. Je to mesto rozdelené medzi Republiku Srbskú a chorvátsko-moslimskú Federáciu Bosna a Hercegovinu tvoriace tento zvláštny štátny útvar vytvorený západnými mocnosťami po skončení vojny. Rýchlo sme sa dostali do centra, kde sa nám neďaleko historického centra rýchlo podarilo nájsť skvelý hostel. Tam nás okamžite usmernili, že keď vchádzame do moslimského domu, je potrebné sa vyzúvať. Večer sme strávili prehliadkou mesta, ktorá nás očarila. Nočné Sarajevo spojené s jeho stredovekou atmosférou obkolesené kopcami z každej strany sme si všetci zamilovali. Chutilo nám aj tradičné čevapčiči, a užili sme si aj večer v hosteli so stredoškolákmi, z Banji Luky. Mrzí nás však dodnes, že sme pozabudli navštíviť miesto, kde sa prepisovala história, miesto odkiaľ zaútočil srbský atentátnik Gavrilo Princip, ktorý tam má v dlažbe šlapaje, na rakúskeho princa čím sa začala prvá svetová vojna.

Večerný pohľad na Sarajevo z námestia Sebilj

Ráno sme si ešte raz prešli centrum. Nasledovala cesta na juh, kde sme plánovali navštíviť mesto Mostar, so slávnym mostom, ktorý bol takisto svedkom pohnutej Bosnianskej histórie. Tento úsek cesty bol však čarovný. Cesta sa tiahla popri priezračnej rieke Neretve derúcej sa pahorkami pohoria Dináre, ktoré ležia na 90tich percentách

územia krajiny. Mostar, kde nás sužovali horúčavy dosahujúce 37 stupňov Celzia, nám ponúkol zaujímavý bazár, dobré pivo, ale najmä dokonalú atmosféru, ktorú vytvára nádherná Neretva, kamenné domy a slávny Stari most, ktorý však Chorváti pri ústupe roku 1993 odpálili, aby ho roku 2004 po medzinárodnej spolupráci znova dostavali.

Rieka Neretva v pohorí Dináre pred Mostarom

Hradbami obkolesený Stari most v Mostare

Tento deň sme sa mali dostať až k pohoriu Durmitor v Čiernej Hore a tak sme sa rýchlo vybrali cestou cez národný park Sutjeska , ďalšie čarovné balkánske miesto k hraniciam. Za nimi pokračovali naše neustále pohľady na prírodné krásy Balkánu. K výhľadom na kaňon rieky Piva či ceste, ktorá prechádza desiatkami tunelov je však škoda niečo hovoriť. Natoľko podmanivé výhľady nás umlčali a ostávalo už iba fotiť. Nášmu skvelému fotografovi sa podarilo množstvo krásnych záberov. Náš deň skončil v dedinke Trsa, pod vrcholmi pohoria Durmitor, kde sme sa ubytovali v malých dreveniciach a večer strávili fandením spolu s českými fanúšikmi, ktorí nadiaľku hnali svojich futbalistov do semifinále Eura. Neúspešne.

Pohľad na Pivsko jezero a neuveriteľnú cestu popri kaňone rieky Piva

Pokračovanie nabudúce…