Krajinami Baltiku 2016 – I.

Prvý krát sme náš cestovateľský kompas obrátili na sever a cieľom mali byť cárske Benátky – Petrohrad. Sekundárnych cieľov sme mali však niekoľko. Veľmi nás lákali fínske jazerá, plavby Baltom, či hlavné mestá Varšava, Riga, Talin a Helsinky. Veľkou výhodou lodnej dopravy v Baltiku je, že sa takto dá vyhnúť vízovej povinnosti s Ruskou federáciou, keďže s palubným lístkom pasažier nadobúda aj 72 hodín platnú rezidentnú kartu, ktorá nahrádza vízum iba pre Petrohrad. Obdobie našej cesty – koniec júna/začiatok júla je v tomto regióne známy aj ako biele noci. Tento fenomén, ktorý vychádza z toho, že v blízkosti polárnych kružníc Slnko „takmer nezapadá“. Práve polárna kružnica je hranicou, kde počas slnovratu Slnko 24 hodín nezapadne. Pobaltie je niekoľko stoviek kilometrov vzdialené tejto kružnici a preto tu Slnko zapadá, a však len na niekoľko hodín. Je teda samozrejmosťou, že turisti tento región vyhľadávajú najviac práve počas bielych nocí. Z toho dôvodu sme si vopred zakúpili všetky plavby, pri plavbe do Ruska je to nutnosťou vždy.

Z Nových Zámkov sme teda vyrazili v krásnu slnečnú sobotu s výhľadom nižších teplôt na sever a cez Kysuce sme sa dostali pomerne rýchlo do Poľska, kde sme striedali nové vynikajúce rýchlostné cesty so starými až asi 150 km pred Varšavou, kde začína diaľnica S8. Hlavné mesto sme svižne obehli a znova sa vrátili na S8. Našim cieľom bolo kempovanie na Mazurských jazerách. Vzhľadom na nabitý program a najmä veľké vzdialenosti, sme zakotvili pri menej obľúbenom jazere Serwy za mestom Augustow. Mimoriadne príjemný a uvoľňujúci podvečer sme si po vyše 10 hodinovej ceste skutočne vychutnali. Tradične sme mali šťastie aj zoznámiť sa s partiou mladých miestnych ľudí, hlbokých rozhovorov sme síce nedočkali, ale zážitok to rozhodne bol.

Kempovanie na Mazurách

Vo výbornej nálade sme sa vydali na cestu do Rigy, čo predstavovalo cez 400 km. Prechod z Poľska do Litvy sme si všimli okrem odrazu absolútne nezrozumiteľným nápisom aj návratom k Euru. Doobeda sme strávili v usporiadanom a príjemnom meste Kaunas. Niekdajšiemu bývalému hlavnému mestu Litvy síce veľkoleposť chýba, severský ráz architektúry a typická čistota v nás však zanechala veľmi dobré dojmy. Po výbornom obede sme teda Kaunas opustili a smerovali rovinou Litvy s občasným zalesnením k Lotyšským hraniciam. Treba povedať, že síce diaľničné spojenie sever-juh Litovci nemajú, ale vzhľadom na premávku majú skvelé hlavné ťahy s obchvatmi všetkých väčších miest, ktoré sú plne dostačujúce. Lotyšsko je zemou rovnako rovinatou, avšak s výrazne hustejším zalesnením. Cesta akoby sa ani nezmenila až do Rigy. So 700 tisíc obyvateľmi je jednoznačne najväčším mestom krajiny. Tretinu obyvateľov tvoria Rusi, smutné však je, že vyše polovica z etnických Rusov v krajine žije bez občianstva bez práva voliť či cestovať a to pre prísne naturalizačné zákony.
Riga neleží priamo na Balte, ale v ústí rieky Daugavy, ktorá svojou šírkou vyše pol kilometra dodáva mestu veľkoleposť.

Nádherná panoráma Rigy

S parkovaním to v centre nie je vôbec jednoduché a tak sme skončili neďaleko od centra popri Daugave odkiaľ sme sa po úzkych uličkách onedlho dostali k hlavnému námestiu s dominantnou Rižskou katedrálou, ktorá je najväčšou evanjelickou katedrálou v Pobaltí. Priamo oproti nej sme mali náš hostel.

Rižská katedrála

Smerujeme do hostela

Hlavné námestie Rigy

Príjemným prekvapením bolo, vlastne ako v celom Pobaltí, že aj starší ľudia hovoria anglicky, ruština je samozrejmosťou. Tak sme s pani v hosteli nemali problém dohovoriť sa o tom, že možno budeme dlhšie a eventuelne v pozdvihnutej nálade, večer sa hralo totiž osemfinále ME vo futbale Slovensko – Nemecko, ktorý premietali v podniku priamo pod hostelom. Nočná prietrž akoby symbolizovala výsledok zápasu, našu náladu však ani to nezlomilo. Po rannej prechádzke centrom s krásnou výsadbou plnou kvetov, trávy a dokonale čistými uličkami sme sa vybrali do ďalšieho hanzovného hlavného mesta – Talinu.

Celá zostava po príchode do hlavného mesta Estónska

Tentoraz nás čakala krátka cesta, príchod do zvonka veľmi moderne pôsobiaceho hlavného mesta Estónska nás napriek tomu až tak netešil. Začiatok leta je v tomto regióne najdaždivejším v roku a tak nás nemohlo prekvapiť upršané talinské počasie.
Po rýchlom ubytovaní v hosteli sme sa vydali do starého mesta Talinu.

Uličkami starého mesta v Taline

Pravoslávny chrám Alexandra Nevského

Rozhodne nie je možné spochybniť, že patrí do UNESCA, Estóncom sa umne podarilo skĺbiť secesné novšie budovy so stredovekou atmosférou hanzy. Takmer celé staré mesto ohraničujú hradby s vežami, ktoré pri výhľade z hradu Toompea dokonale vykreslia hranice starého Talinu. Po takmer celej svetlom zaliatej noci sme v skorých ranných hodinách zamierili k terminálu trajektu – smer Helsinky!